Ako 17 ročný mládenec
Jeseň 1915
Rodina Ernestových starých rodičov
Dieťa sťa bonbón.
Asi 1,5 ročný
Rodičia
Návrat strýka z 1. svetovej vojny a malý Ernest so svojou sestrou
Ernestov prvý oblek
Máj 1933. Posledné muzicírovanie v hostinci u strýka.
Potom sa šlo hrať do sveta!
Ernestovi starí rodičia a ich štyri dcéry. Ernestova mama je prvá vpravo
Ernestove krstiny (1913), veselica s cigánskou kapelou.
Malý Ernest, syn svojich rodičov
Kapela s ligotavými nástrojmi, ktorá Ernestovi učarovala v 4 rokoch, keď sa vytratil z domu
12-ročný Ernest
Rodinná fotka v ateliéri, Ernest s tetou napravo, mama so sestrou v ľavo
Ernestov portrét, rok 1943
Cestou do obľúbeného Kováčova (1933)
V Piešťanoch počas svadobnej cesty. Amor svoju prácu už vykonal
Štúrovský hostinec, kde Ernest hrával
Kapela v zložení Adler Endre (husle), Halász Miška (harmonika), Ernest (klavír). V lete hrávali v záhradnej kaviarni hotela Dunaj (bývalého hotela Zahovay)
Posedenie po Ernestovom autorskom večeri
Rieku Dunaj mal vždy veľmi rád. Zaobstaral si hobby magazín Ezermester a postavil čln. Kúpil malý motor Tümmler a plavil sa s rodinou po Dunaji a jeho malých ostrovoch až do bodu, kde sa stáča na Maďarsko
V nemeckom Gieboldehausene v zajatí. Avšak vďaka tomu, že Ernest bol dobrý klavirista, mohol zabávať dôstojníkov (oblek mu ušili z posteľnej plachty)
Ernest v Kováčove, kam rád chodieval
Ernest v nemeckom Gieboldehausene ku koncu vojny. Mal šťastie, že ako klavirista bol u dôstojníkov pečený-varený
1943
1938
Nastali zlé časy. Ernest dostal povolávací rozkaz na frontu
Jeden z Ernestových autorských večerov v štúrovskom kultúrnom dome (1974)
V kaviarni hotela Dunaj
Výlet fotený samospúšťou. Ernest mal rád technické výdobytky. Vlastnil aj kameru a premietačku. V nedeľu si ako rodina po obede premietali.
Rande so ženou, o pár rokov sa narodí dcéra Agi
Ernest po autorskom večierku dáva autogramy. Bol to posledný autorský večierok za jeho života (1990)
Pohostenie u pána primátora na Mestskom úrade v Štúrove pri príležitosti udelenia ceny Pro Urbe (1984)
80tka, na zdravie!
Po tejto oslave nasledovalo ešte päť posledných rokov
Fotky robené na samospúšť. Ernest mal rád technické vymoženosti a novinky doby
Ernest by radšej volil stranu Malého psíka ako režim
Takto si otca pamätám ja, jeho dcéra Agi. Túto fotku fotil jeden novinár. Ernest má oblečený tesilový oblek a je s rodinou čerstvo nasťahovaný do paneláku (1974)
Obľúbené rodinné výlety. Najskôr len Ernest a jeho manželka, neskôr sa k nim pridali aj ich syn a dcéra Agi
“Pózeri” na zbombardovanom moste medzi Párkányom (Štúrovom) a Ostrihomom. Prvý je priateľ je textár J. Hoffbauer, druhý je Ernest, tretí je jeho výborný harmonikár M. Halász.
Zimná idylka
Tridsiate roky, obdobie prvých úspechov prvej vlastnej kapely
V neskorších 60-tych rokoch, keď to s rodinou vyzeralo vážnejšie, Ernest skončil “potulný život muzikanta” a začal hudbu vyučovať
V záhrade pri Bajtave, výhľad, ktorý nikdy neomrzí
Ernest (Ernő) Zahovay (1913) bol skladateľ a klavirista pochádzajúci zo Štúrova. Hudbe sa venoval od detstva, vynikal mimoriadnym hudobným sluchom a už v mladom veku dokázal po jedinom vypočutí zahrať skladby na viacerých nástrojoch. Jeho profesionálna kariéra sa začala v 30. rokoch 20. storočia, keď sa stal jedným z prvých profesionálnych skladateľov tanečnej hudby na území dnešného Slovenska a Maďarska.
Po začiatkoch s mandolínou, bendžom a gitarou sa naplno venoval klavíru, ktorý sa stal jeho celoživotným nástrojom. Pôsobil v Maďarsku aj Československu, počas vojny pokračoval v hudobnej činnosti aj v náročných podmienkach a jeho skladby vysielal rozhlas v Bratislave i Košiciach.
Zanechal po sebe približne 500 skladieb, pričom časť textov napísal sám. Jeho tvorba zahŕňala najmä tangá, anglické valčíky, pochody, šansóny a tanečné skladby ovplyvnené swingom i latinskoamerickou hudbou. Vďaka melodickej invencii a schopnosti reagovať na dobové trendy patrí medzi významné osobnosti hudobnej histórie regiónu.
významné obdobia
1930
Ako sedemnásťročný navštívil hudobné vydavateľstvo v Budapešti, kde po prvýkrát predstavil vlastnú skladbu profesionálnym vydavateľom. Tento odvážny krok odštartoval jeho skladateľskú kariéru.
1938 - 1943
So svojimi skladbami pravidelne získaval ocenenia v celoštátnych hudobných súťažiach a zaradil sa medzi úspešných autorov populárnej hudby svojej doby. V roku 1938 sa stal Zahovay miestnym poverencom Zväzu maďarských autorov a zakrátko aj členom pražského Ochranného svazu autorského
50.roky
Skomponoval športový signál, ktorý sa niekoľko rokov používal v Československej televízii ako úvodná znelka športového vysielania a stal sa známym širokej verejnosti.
70.roky
Československý rozhlas nahral viac ako 30 jeho skladieb do svojho archívu, čím sa jeho tvorba zachovala pre ďalšie generácie poslucháčov.
1986
Za celý život napísal zhruba 500 piesní, niektoré s vlastným textom, niekoľko operiet a ďalšie. Za celoživotný prínos ku kultúrnemu a spoločenskému životu mesta získal ocenenie Pro Urbe, udeľované primátorom mesta za mimoriadne zásluhy.
archív
Prelomovým obdobím v ranej skladateľskej kariére Ernesta Zahovaya sa stal rok 1939. Spolu s priateľom Lászlóm Broschom vytvoril študentskú operetu Azt álmodtam... (Snívalo sa mi...), ktorá sa s veľkým úspechom uvádzala v Štúrove aj v Nových Zámkoch. Titulnú pieseň, ku ktorej skomponoval hudbu aj napísal text, prihlásil do prestížnej skladateľskej súťaže v Budapešti, kde získal Zlatý diplom. Tento úspech mu priniesol celoštátne uznanie a zároveň viedol k tomu, že renomované budapeštianske hudobné vydavateľstvo Magyar Zenealbum v roku 1939 oficiálne vydalo tlačené noty jeho skladby.
Medzi najznámejšie skladby Ernesta Zahovaya patrili Bár sohase volna tavasz a Mesélek magának, ktoré reprezentovali noblesný, kaviarenský a melancholický štýl mimoriadne obľúbený v medzivojnovom období. Ich notové vydania publikovalo renomované budapeštianske hudobné nakladateľstvo Toborzó, ktoré ich distribuovalo ako samostatné notové hárky. Zachované vydania sú dôkazom vysokej profesionálnej úrovne Zahovayovej tvorby i jej úspešného šírenia ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny.
Originálny bulletin z autorského večera Ernesta Zahovaya, ktorý sa konal v Štúrove v roku 1966 pod záštitou Csemadoku. Dokument obsahuje dobové fotografie, úvodné slovo autora a kompletný program podujatia vrátane vystúpenia jeho dcéry Ági Zahovayovej so skladbou Reggel a táborban. Predstavuje cenné svedectvo o tvorbe Ernesta Zahovaya aj o pokračovaní hudobnej tradície v jeho rodine.
Notový hárok tanga Hozzád szól e vallomás patrí k najvzácnejším zachovaným dokumentom tvorby Ernesta Zahovaya. Tlač v Prahe a uvedenie meny Kč ho jednoznačne zaraďujú do obdobia pred jeseňou 1938, keď bolo Štúrovo súčasťou prvej Československej republiky. Na zadnej strane vydavateľstvo propaguje svoje najúspešnejšie šlágre, medzi ktorými je pod číslom 6 uvedený aj Ernest Zahovay po boku popredných slovensko-maďarských a budapeštianskych autorov tanečnej hudby.
Po úspechu v Budapešti pokračovala skladateľská kariéra Ernesta Zahovaya aj v nasledujúcom roku. V roku 1940 vydavateľstvo Magyar Zenealbum vydalo jeho anglický valčík pre klavír Hull a falevél... (Padajúce lístie...). Zachované notové výtlačky nesú aj rukou písané poznámky k interpretácii, ktoré vznikali priamo počas živých kaviarenských vystúpení. Toto vydanie symbolicky uzatvára úspešné predvojnové obdobie, keď bol Ernest Zahovay rešpektovaným autorom tanečnej hudby v Bratislave aj Budapešti.
Notový zošit obsahuje skladby Jarná rozprávka (valčík) a Tropické leto (rumba), ktoré spájajú hudobnú tvorbu Ernesta Zahovaya s výtvarným spracovaním akademického maliara Júliusa Bartu, rodinného priateľa autora. Podpis „BARTA“ v pravom dolnom rohu obálky potvrdzuje autorstvo titulnej kresby a robí z tohto vydania jedinečný regionálny artefakt.
Na základe štýlu písma, formátu akordov a spôsobu zápisu nôt je zošit datovaný do povojnového obdobia približne rokov 1946 - 1949. Po vstupe do Autorského zväzu si Ernest Zahovay vlastnoručne precízne rozpísal notovú časť, ktorá bola následne rozmnožená malotlačou pre kapelové použitie.
Zaujímavým detailom je aj text na pravej strane valčíka Rád bych ukojit srdce své, ktorý odráža typický lyrický mix slovenčiny a noblesnej salónnej češtiny povojnovej kaviarenskej hudby a dodáva dielu výraznú dobovú atmosféru.
Originálny tlačený notový záznam piesne Üzenek z roku 1940 dokumentuje ďalší významný úspech Ernesta Zahovaya. Skladba, ku ktorej napísal hudbu aj text, získala prestížnu IV. cenu v celoštátnej skladateľskej súťaži Magyar Zenealbum v Budapešti. Ide o hmatateľný dôkaz jeho autorského uznania a tvorivého úspechu na samom prahu vojnového obdobia.
Detailný pohľad na kompletnú titulnú obálku notového vydania úspešného anglického valčíka Hull a falevél z roku 1940 (vydavateľstvo Magyar Zenealbum, Budapešť). Grafika s motívom padajúceho jesenného lístia a elegantnou stuhou s menom autora Ernesta Zahovaya je vernou ukážkou špičkového dizajnu vtedajších budapeštianskych hudobných tlačovín.
Karády Katalin (1910 -1990) bola jednou z najpopulárnejších maďarských herečiek a speváčok a výraznou ikonou filmového plátna v rokoch 1939 až 1945. Svojím hlbokým podmanivým hlasom, tajomným výrazom a emancipovaným vystupovaním (ako jedna z prvých žien vo filme nosila nohavice a objavovala sa s cigaretou) výrazne ovplyvnila dobový ideál ženskej krásy.
Tento list otcovi písala na vrchole svojej najväčšej slávy, no už o rok neskôr (1944) ju po príchode nemeckých vojsk zatklo Gestapo. Tri mesiace ju brutálne mučili, podozrievajúc ju zo špionáže. Napriek obrovskému riziku zachránila desiatky židovských detí a rodín pred smrťou (podplácala gardistov na brehu Dunaja vlastnými šperkami, skrývala ľudí vo svojom byte). Za tieto činy jej bol posmrtne udelený najvyšší izraelský titul Spravedlivý medzi národmi. Podobne ako Ernest, ani ona po vojne nenašla pochopenie u nového komunistického režimu, jej filmy zakázali a v roku 1951 emigrovala do USA.
Zlatý a diamantový diplom z rokov 1940 a 1942 je vzácnym svedectvom o mimoriadnom hudobnom talente Ernesta Zahovaya (1913 – 1998), významného skladateľa, klaviristu a zakladateľa tanečných orchestrov. Toto ocenenie získal na celoštátnej súťaži v poézii a hudbe v Budapešti ako uznanie za svoj výnimočný umelecký výkon. V období hlbokých spoločenských zmien a krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny predstavovalo toto ocenenie významné uznanie jeho talentu, ktorý si už v tom čase získal pozornosť ďaleko za hranicami jeho rodného regiónu.
Verejný koncert populárnej slovenskej speváčky Melánie Olláriovej. Ernest je uvedený ako skladateľ
Ernestov členský preukaz Československého zväzu autorov z r. 1951
Pohľadnica je z roku 1944 z frontu z Landshutu. Ernest píše domov
Plagát Dva majálesy
1939: Prvá opereta Ernesta Zahovaya v Nových Zámkoch. Táto programová brožúra z 15. apríla 1939 dokumentuje zrod prvej operety E. Zahovaya s názvom „Azt álmodtam...“ Mladý skladateľ v ňom preukázal mimoriadny cit pre svetové hudobné trendy ako skladby v rytmoch tanga, blues, foxtrotu. Jeho výnimočný talent dokumentuje aj fakt, že titulná pieseň získala ocenenie na celonárodnej súťaži v Budapešti.Tento dokument zároveň podáva kolorit vtedajšieho mestského života. Reklamy na každej strane svedčia o obchodníkoch, ktorí finančne podporili mladých umelcov.
Kladenie vencov pri pamatnej tabuli Ernesta Zahovaya
V tejto knihe na stiahnutie sa dozviete o štyridsiatich rokoch Ernesta Zahovaya za klavírom – od prvých vystúpení s kapelou v Štúrove cez kaviarne a bary naprieč Slovenskom (Trnava, Prešov, Želiezovce, Krupina, Dobšiná, Vysoké Tatry a ďalšie), vojnové zajatie, až po povojnové roky skladania a koncertovania. Osobné spomienky, príbehy z kaviarenského a tanga sveta aj mená hudobníkov, s ktorými sa stretol. Predslov napísal Rudolf Chmel, významný spisovateľ a bývalý česko-slovenský a slovenský veľvyslanec v Maďarsku.
Štúrovské Hudobné dni - Spomienkový galakoncert na Ernesta Zahovaya (kompletný koncert)
Vytvorila dcéra Ernesta Zahovaya Agi Ferienčíková.
S láskou spomínam, otec.